Dnešok som prežil v očakávaní. Mal som dohodnuté večer stretnutie. Pozvánky som dal všetkým, ktorých som zachytil počas nedele. Nachystal som úžasné pohostenie. Pekne som sa obliekol. Pripravil som aj hudbu.

Tak som čakal.

Prišli ma pozrieť viacerí: babičky, čo chodievajú pravidelne, keď spravím oslavu. Potešilo ma vidieť ich tváre plné vrások. Boli tam aj rodiny s deťmi, zopár stálic z pomedzi mladých. Oblečenie nenasvedčovalo, že by sa na naše stretnutie prišelci zvlášť chystali, ale nevenoval som tomu pozornosť.

Počas večera som im navrhol, aby zostali dlhšie, lebo mám pre nich nachystané výnimočné prekvapenie – dar nevyčísliteľnej hodnoty. Musia ale počkať ešte hodinu. Bol som sklamaný – zostali traja ľudia. Nebolo mi to ľúto kvôli sebe, prišlo mi to neskonale ľúto kvôli nim. Keby totiž zostali dlhšie, niektorí z nich mohli objaviť Radosť, Nádej, Uzdravenie, Pokoj, Útechu, Spásu, Vieru, Lásku, Požehnanie… TO všetko som si pre nich nachystal… Chcel som od nich len Č A S – veličinu, s ktorou môžu zaobchádzať, hoci nie je ich vlastníctvom.

Napadlo vám niekedy, že Ježiš vo Sviatosti čaká až „stratíme čas“ pre Neho? Že všetko chystá, teší sa, núka všetko, čo má? Prečo si neviem nájsť hodinu za mesiac, polhodinu za týždeň? Prečo len tak popri tom ako si vymyslím plán nakupovania v meste, neskočím k Jakubovi, Magdaléne či do iného Božieho chrámu a nepoviem Ježišovi vo Sviatosti ani jedno – Buď pozdravený, môj Spasiteľ?! Mám čas alebo ho nemám? Straťme zo svojho času pre Ježiša. Na fare u sv. Jakuba sa každý mesiac v jakubčatských priestoroch koná poklona Najsvätejšej Sviatosti, každý prvý piatok sa klaniame vystavenému Ježišovi po svätej omši, raz za týždeň mnohé farnosti usporadúvajú adorácie celého farského spoločenstva. Nenechajme Ho v štichu…

Lebo ak chcete rásť v Láske, tak sa je potrebné vrátiť k Eucharistii a k adorácii (sv. Matka Tereza).

Lucia Janečková