Euromiliardy – Plán obnovy EU

Myslím, že netreba pripomínať, že žijeme v náročnej dobe koronakrízy. Je to kríza, ktorá zaskočila celý svet a neobišla ani Európu. Jej dôsledky môžeme každodenne pocítiť na vlastnej koži v podobe zdravotných rizík, sociálnej izolácie a rôznych obmedzení, z ktorých pramenia veľmi nepriaznivé ekonomické dopady. Reakciou orgánov EÚ na ekonomické ťažkosti členských krajín, je schválenie Plánu obnovy EÚ.

V štruktúre tohto Plánu figuruje dlhodobý rozpočet na roky 2021 – 2027 vo výške takmer 1,1 bilióna €, finančná pomoc pre podnikateľov a zamestnancov v hodnote 540 miliárd € a nakoniec mimoriadny fond obnovy s názvom „Next generation EU“ v hodnote 750 miliárd €. V súčte ide jednoznačne o najväčší balík peňazí, aký sa kedy financoval z rozpočtu EÚ s cieľom prebudovať Európu po pandémii, urobiť ju zelenšou, viac digitálnou a odolnejšou.

V tejto chvíli sa zameriame práve na fond obnovy (Next generation EU) a jeho prínos pre Slovensko.

Najdôležitejšou súčasťou tohto fondu je tzv. „Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti“ v hodnote 672,5 miliardy €. Časový rámec na čerpanie týchto peňazí je obdobie rokov 2021 až 2024.

Tieto prostriedky môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín:

  • Pôžičky v hodnote 360 miliárd € – členské štáty si môžu požičať peniaze s podmienkou budúceho splatenia tejto pôžičky a
  • Granty v hodnote 312,5 miliardy € – členské štáty dostanú peniaze, ktoré sú nenávratné takže ich nemusia v budúcnosti splácať. Môžeme si to predstaviť ako „dar“ od Európskej únie.

Hlavným cieľom tohto mechanizmu je poskytovanie finančných prostriedkov jednotlivým krajinám na verejné investície a štrukturálne reformy. Až 37 % z čiastky, ktorú dostanú jednotlivé krajiny budú musieť krajiny vynaložiť na investície a reformy súvisiace s klimatickými cieľmi a 20 % na digitalizáciu.
Na Slovensko bude z tohto mechanizmu putovať 5,84 miliardy € v podobe grantov. To sú presne tie peniaze, o ktorých sa posledného pol roka tak veľa hovorilo v médiách a každá koaličná strana predstavila svoj vlastný návrh na ich využitie.

V posledných dňoch bol ministrom financií predstavený slovenský Plán obnovy a odolnosti, ktorý obsahuje 5 oblastí, do ktorých by mali byť spomínané peniaze investované, ide o:

  • Zelenšie a čistejšie Slovensko – 1,9 miliardy €
  • Zdravý život – 1,45 miliardy €
  • Efektívny štát a digitalizácia – 1,9 miliardy €
  • Lepšie vzdelanie – 0,85 miliardy €
  • Konkurencieschopné a inovatívne Slovensko – 0,7 miliardy €

Momentálne by mala k tomuto dokumentu prebiehať verejná diskusia, po ktorej bude plán skompletizovaný a schválený vládou. Tento proces sa musí uskutočniť do 30. apríla 2021, kedy musí byť finálny návrh plánu odovzdaný Európskej komisii na posúdenie.

Nepochybne, ak kompetentní prídu s dobrými nápadmi ako využiť tieto peniaze a následná realizácia týchto nápadov pôjde podľa plánu, tieto peniaze môžu byť pre Slovensko požehnaním. Môžu nám pomôcť zrealizovať reformy, ktoré boli v poslednom desaťročí tak zanedbávané (reforma školstva, zdravotníctva…). Taktiež by mohlo dôjsť k dôležitým investíciám, ktoré Slovensko veľmi potrebuje.

Avšak nemusí to tak byť. Slovensko je v čerpaní eurofondov na chvoste v celej EÚ. Stále sa nám nepodarilo vyčerpať 3 miliardy € z minulého rozpočtu EÚ. Procesy sú u nás neefektívne, čo nám prekáža v úplnom využívaní potenciálu európskych peňazí. Jednoducho, využiť takmer 6 miliárd € v nasledujúcich 4 rokoch efektívne vôbec nie je jednoduchá úloha. A práve v tom spočívajú obavy odborníkov. Môže nastať situácia, kedy sa Slovensku nepodarí tieto peniaze vyčerpať alebo ich vyčerpať efektívne. A to by nebol problém v prípade, keby tieto peniaze boli naozaj iba darom. Treba si však uvedomiť, že keď chcela EÚ získať peniaze na financovanie fondu obnovy, musela si ich požičať na finančných trhoch prostredníctvom emisie dlhopisov, ktoré musia byť následne splatené. Na splatenie tejto spoločnej pôžičky budú pravdepodobne v najbližších rokoch v EÚ zavedené nové spoločné dane. V prípade, že tieto peniaze nesplnia svoj účel, bude to znamenať pre Slovensko iba malý posun vpred a zároveň dôjde aj k zvýšeným výdavkom pre občanov a spoločnosti v podobe nových daní, ako napr. daň z plastu, digitálna daň alebo uhlíková daň.

Ostáva nám teda dúfať, že nová vláda v spolupráci s odborníkmi pripraví kvalitný plán na využitie spomínaných peňazí a že aj následná implementácia tohto plánu a realizácia jednotlivých projektov bude úspešná. V takom prípade sa môžeme tešiť na posun našej krajiny vpred.

Lukáš Žemla

Tento článok je tiež možné si vypočuť ako podcast