Bol to, na prvý pohľad, klasický zamračený piatkový deň. Pár minút pred odchodom som ešte zmätene behala po izbe a kontrolovala, či som na niečo nezabudla. Spacák, zubná kefka, ideálne aj pasta, papuče… S malou dušičkou, ale o to väčšími očakávaniami, som si vyložila batoh na plecia a vybrala sa na konečnú zastávku 6-ky. A tak nejako sa to všetko začalo.

Počas víkendu 20. – 22. 10. sa v Bedřichove, dedinke nie až tak ďaleko od Brna, ako sme si všetci pôvodne mysleli, uskutočnili Jakubčatské imatrikulácie. Nechýbalo na nich veľa dobrého jedla, smiechom nabitý program a samozrejme kopa skvelých ľudí, ktorých spájala túžba spoznať nové tváre a dozvedieť sa niečo viac o našom spoločenstve. Hneď v prvý večer sme sa stihli všetci pozoznamovať, a keďže nikomu sa nechcelo ísť skoro spať, stihli sme aj niekoľko hier a večerné kino.

Druhý deň sa niesol v znamení výziev. Tí najväčší odvážlivci si doobeda vyskúšali slackline a potom sme sa vybrali preskúmať krásnu prírodu v okolí Bedřichova. Keďže sme po takej náročnej túre boli všetci poriadne hladní, chlapci si vyhrnuli rukávy, založili oheň a celý deň sme zakončili spoločnou opekačkou. Síce počas nej nezazneli žiadne duchárske príhody (jeden sme mali už v piatok večer), no zato padal jeden vtip za druhým a ako sa večer pomaly chýlil ku koncu, dostali sme aj k hlbším témam a rozhovorom, pri ktorých sme zažili skutočnú silu spoločenstva. Až tak, že sa nám v nedeľu nechcelo nikomu odchádzať.

Čo k tomu dodať? Bol to jednoducho úžasný víkend, na ktorý nikto z nás len tak ľahko nezabudne. Vďaka všetkým ľuďom, ktorí to celé spáchali a boli ochotní obetovať kúsok svojho voľného času službe druhým. A ak ti je náhodou ľúto, že si tam nebol s nami, nezúfaj… Nikdy totiž nie je neskoro stať sa Jakubčaťom.

Tu si môžeš pozrieť aj video.

Mária Michalíková