Krížová cesta – prečo sa ju modlíme a ako vznikla?

Rozmýšľali ste niekedy, prečo sa počas pôstu viac vinieme ku Krížovej ceste? Áno, zdravý sedliacky rozum nám napovedá, že je tak kvôli hlbšiemu prežívaniu a lepšiemu pripraveniu sa na taje Veľkonočného trojdnia. Našli ste si už ale vy svoj vlastný spôsob chápania tejto strastiplnej púte? Neuniká vám stále jej pointa? Na čo kráčať do kopca či sedieť v lavici v kostole a počúvať nejakých štrnásť zastavení? Čo to zastavenie vlastne je a prečo ich je práve toľko? Kde a kvôli čomu vznikla krížová cesta? A prečo sa ju modliť?

Prvé tisícročie po Kristovej smrti sa pozornosť veriacich sústredila na Svätú Zem. Ľudia chceli navštíviť miesta, kadiaľ chodil Ježiš, kde Boží Syn vyučoval, kde zomrel a vstal z mŕtvych, načerpajúc tak hĺbku a prítomnosť Boha. Tomu sa nedá čudovať – i v súčasnosti je túžbou mnohých dostať sa na tieto miesta. V roku 1073 sa však vlády nad Jeruzalemom zmocnili Turci pod vedením Melik-šáha I. Kresťanom bol ďalší vstup na sväté miesta zakázaný. Po štyridsiatich rokoch bol umožnený vstup do Jeruzalema len rádu františkánov. (Pozn. autora: na ich službu pri Božom hrobe, ktorá trvá v Svätej Zemi až dodnes, sa veriaci na celom svete zbierajú počas Veľkého piatku alebo Bielej soboty).

Práve františkáni sa rozhodli umožniť kresťanom a predovšetkým chudobným veriacim aspoň v myšlienkach sprevádzať Krista na Jeho ceste utrpenia, aj keď sa na tieto miesta nemali ako dostať. Začali tvoriť obrazové/sochárske znázornenia krížovej cesty, ktoré umiestňovali do svojich františkánskych kostolov. Toto počiatočné formovanie Krížovej cesty sa datuje do 15. až 16. storočia.

William Wey, anglický pútnik, ktorému sa v polovici 15. storočia podarilo navštíviť Svätú Zem, prvýkrát použil slovo zastavenie. Vo svojom zaznamenanom príbehu opísal, ako tých niekoľko kresťanských pútnikov v Jeruzaleme, ktorí si túto cestu mohli dovoliť, nasledovalo Krista na jeho ceste s krížom na rozličných miestach = zastaveniach.

Počet zastavení sa vo všeobecnosti počas histórie rôznil – od siedmich až po tridsať, každá z krížových ciest ale obsahovala týchto sedem:

– Ježiš berie na svoje plecia kríž

– Ježiš prvýkrát padá pod krížom

– Ježiš sa stretá so svojou Matkou

– Veronika utiera Ježišovi tvár

–  Ježiš po druhýkrát padá pod krížom

–  Ježiša pribíjajú na kríž

–  Ježiša pochovávajú

Od 17. storočia sa ustálil počet zastavení na čísle 14, ako ich poznáme aj dnes. V rovnakom poradí boli prvýkrát používané v španielskych františkánskych kostoloch, odkiaľ sa rozšírili na Sardíniu a do Talianska. K veľkým šíriteľom krížovej cesty patril františkánsky mních Sv. Leonard z Porto Maurizio (1676 – 1751), ktorý vyhotovil 572 krížových ciest. Okrem neho to boli i sv. Bernard z Clairvaux, sv. František z Assissi a sv. Bonaventúra.

Po umiestňovaní vnútorných Krížových ciest v kostoloch sa zastavenia začali objavovať aj na kopcoch poblíž sídel. Tie vierohodne vyobrazovali Ježišovo lopotenie sa s krížom na Golgotu (slov. Kalváriu). V polovici 18. storočia dovolil pápež Benedikt XIV. umiestniť krížové cesty do všetkých kostolov, nielen do františkánskych, a tak ich v súčasnosti môžeme nájsť všade.

Okolo krížovej cesty sa ale stále vedú diskusie – hľadá sa podloženie faktov súvisiacich so stretnutím Ježiša a Veroniky, s Kristovými pádmi, ktoré nie sú nikde historicky zaznamenané. Preto sa, dnes už svätý pápež, Ján Pavol II. rozhodol v roku 1991 predstaviť novú Krížovú cestu podloženú obrazmi zo Svätého Písma. Súčasný Svätý Otec František sa  vrátil k opätovnému používaniu tradičnej Krížovej cesty, avšak pre lepšie prehĺbenie veľkonočných udalostí, možno i počas blížiaceho sa trojdnia, vám pre inšpiráciu uvádzam Biblické zastavenia Kríža aj so súradnicami v Písme:

  1. Ježiš v Getsemanskej záhrade (Mt 26, 36 – 41)
  2. Ježišovo zatknutie po Judášovej zrade (Mk 14, 43 – 46)
  3. Ježiš je odsúdený Veľradou (Lk 22, 66 – 71)
  4. Peter zapiera Ježiša (Mt 26, 69 – 75)
  5. Ježiša súdi Pontius Pilát (Mk 15, 1 – 5, 15)
  6. Ježiš je bičovaný a korunovaný tŕním (Jn 19, 1 – 3)
  7. Ježiš na seba berie kríž (Jn 19, 6, 15 – 17)
  8. Ježišovi pomáha Šimon Cyrenejský niesť kríž (Mk 15, 21)
  9. Ježiš stretáva jeruzalemské ženy (Lk 23, 27 – 31)
  10. Ježiš je ukrižovaný (Lk 23, 33 – 34)
  11. Ježiš sľubuje dobrému lotrovi raj (Lk 23, 39 – 43)
  12. Ježiš hovorí k svojej Matke a milovanému apoštolovi (Jn 19, 25 – 27)
  13. Ježiš na kríži umiera (Lk 23, 44 – 46)
  14. Ježiša pochovávajú (Mt 27, 57 – 60)

 

Touto pobožnosťou sa pred riadne ustanovenými zastaveniami dajú získať i plnomocné odpustky  za zvyčajných podmienok (vylúčiť náklonnosť k hriechu – i všednému, pristúpiť k sviatosti zmierenia, prijať Eucharistiu, pomodliť sa na úmysel Sv. Otca). Ďalej sa vyžaduje, aby sa veriaci pohyboval od jedného zastavenia k druhému a rozjímal o umučení a smrti Pána Ježiša. Ak sa koná pobožnosť verejne, stačí, ak sa pohybuje ten, čo vedie pobožnosť.

Preto MODLIME SA = KRÁČAJME spolu s Ježišom po tejto bolestnej Kalvárii. Nečítajme, nepočúvajme zastavenia len na pol ucha, tak ako to bolo možno do teraz. Ježiš nás tento pôst a aj blížiacu sa Veľkú noc pozýva hlbšie prežiť Jeho cestu utrpenia s vidinou nového zajtrajška. Priviňme svoje pery na Jeho kríž a odhodlane vykročme za Ním. Môžeme tak spraviť už dnešnú nedeľu 2.4.2017 v kostole sv. Jakuba o 18,15.