Už tento utorok 3. novembra 2020 prebehnú v USA voľby nového prezidenta, ktorý bude určovať smerovanie tejto svetovej veľmoci v nasledujúcich rokoch. O kandidátoch súperiacich strán a možných výsledkoch sme sa rozprávali so študentom medzinárodných vzťahov, Štefanom Talarovičom.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

• čo hovoria o kandidátoch prieskumy,
• prečo víťazovi nestačí získať väčší počet hlasov, ako má jeho súper,
• akých prešľapov sa Biden i Trump dopustili,
• čo si kandidáti myslia v otázkach ekonomiky, zahraničnej politiky, korony či v morálno-etických otázkach,
• prečo sa Trump v prípade, že prehrá, zrejme bude brániť odovzdať úrad.

Mohol by si nám veľmi stručne predstaviť kandidátov?

Kandidátom za konzervatívnu Republikánsku stranu je súčasný 45. prezident Spojených štátov Donald J. Trump, ktorý sa usiluje o svoje znovuzvolenie. Miliardár a podnikateľ pôvodom z New Yorku, ktorý sa medzi Američanmi preslávil ako moderátor populárnej reality show, kandiduje spolu s viceprezidentom Mike Penceom, bývalým guvernérom štátu Indiana a niekdajším členom Snemovne reprezentantov.

Jeho vyzývateľom za liberálne orientovanú Demokratickú stranu je Joe Biden, bývalý viceprezident 44. prezidenta USA, Baracka Obamu, a dlhoročný senátor za štát Delaware, v Senáte bol niekoľko rokov aj predsedom významného Justičného výboru, nomináciu strany získal až na tretí pokus v tohtoročných primárkach. Kandidátkou na viceprezidentku je Kamala Harris, senátorka za štát Kalifornia a bývalá hlavná štátna zástupkyňa (ministerka spravodlivosti/generálna prokurátorka) v štáte Kalifornia.

Je niektorý z kandidátov jasným víťazom? Kto pravdepodobne presvedčí väčšinu voličov?

Nezáleží na tom, ktorý kandidát získa väčšinu všetkých hlasov vo voľbách. Napríklad Hillary Clinton získala v minulých voľbách takmer o tri milióny viac hlasov ako ich víťaz, Donald Trump. Americké prezidentské voľby sú postavené na systéme tzv. zboru voliteľov (electoral college) – každý štát má určený počet voliteľov (na základe toho, aké má daný štát zastúpenie v Snemovni reprezentantov a Senáte), ktorý získava víťazný kandidát v danom štáte. 270 je magické číslo, ktoré musí získať jeden z kandidátov, aby zvíťazil v novembrových voľbách. 270 je totiž väčšina v zbore voliteľov, celkovo zo všetkých 50 štátov má USA 538 voliteľov.

Štandardne sú niektoré štáty tradične demokratické (na severovýchode a západnom pobreží), niektoré zase bašty republikánov (južanské štáty a štáty na stredozápade). Samostatnou kategóriou sú tzv. swing states, kde majú kandidáti vyrovnanú podporu, prieskumy sú tesné a kampane sa zameriavajú výhradne na tieto štáty a adresujú témy, ktoré sú podstatné pre voličov týchto štátov (Florida, Pennsylvánia, Michigan, Wisconsin, Arizona, Severná Karolína).

Tak sa spýtam inak. Kto pravdepodobne vyhrá? Mohol by si zhodnotiť aktuálne prieskumy a možné vplyvy na výsledok?

Joe Biden má dlhodobo výrazný náskok v celonárodných prieskumoch a takisto zásadný náskok v kľúčových demografických skupinách – medzi ženami a predovšetkým seniormi v swing states, ktoré boli pred pandémiou prevažne na strane Trumpa. Bývalý viceprezident si udržiava aj mierny náskok v štátoch, ktoré potrebuje získať ktorýkoľvek z kandidátov (Florida, Pennsylvánia, Michigan, Wisconsin). Trump môže stále prekvapiť, ako sa tomu stalo pred štyrmi rokmi, ale je to menej pravdepodobné – nie z pozície outsidera, ale ako prezident v čase pandémie a zhoršujúcej sa ekonomickej situácie. Taktiež sa očakáva vysoká volebná účasť, prevažne v neprospech republikánov.

Aké témy hýbu aktuálnou kampaňou?

Bezpochyby najvýraznejšou témou volieb, ktorá výrazne ovplyvnila predvolebné dianie, je pandémia koronavírusu. Spojené štáty sú najpostihnutejšou krajinou na svete v počte prípadov nakazených aj mŕtvych. Chaotický boj proti šíreniu ochorenia v podaní Trumpovej federálnej vlády, jeho neustále zľahčovanie situácie, spochybňovanie a porušovanie platných hygienických opatrení sú hodnotené ako faktory, ktoré najviac ovplyvnili tohtoročné voľby a to, ako súčasný prezident v prieskumoch výrazne zaostáva za svojím súperom. S tým súvisí aj téma neriešenia finančnej podpory (Stimulus Bill) pre ľudí, ktorí prišli o zamestnanie a zdravotné poistenie, ale aj pre podniky zasiahnuté pandémiou.

Taktiež letné protesty hnutia Black Lives Matter proti policajnej brutalite a s nimi súvisiace rasové nepokoje rozdelili americkú spoločnosť na dva tábory – na tých, ktorí požadujú reformu polície a tých, ktorí sa zastávajú policajtov a požadujú navýšenie rozpočtu pre nich s tým, že poukazujú na rabovanie v uliciach počas protestov.

Aké škandály a prešľapy sú kandidátom vyčítané?

Medzi veľké prešľapy, ktoré hýbu predvolebnou kampaňou, patrí samozrejme prístup k pandémii zo strany prezidenta a jeho vlády – bagatelizovanie ochorenia, chýbajúci plán pre zmiernenie hospodárskych následkov (nezamestnanosť, ohrozenie malopodnikateľov, prehlbovanie nerovnosti medzi bohatými a chudobnými). A taktiež nárast násilia zo strany krajne pravicových hnutí (QAnon, Proud Boys…) počas rasových nepokojov. Toto násilie častokrát gradovalo kvôli nenávistnej rétorike mnohých konzervatívnych politikov vrátane prezidenta a šírenia konšpirácií ohľadom nadchádzajúcich volieb (nepodložené obviňovanie demokratov z volebných podvodov).

Demokratickému kandidátovi, Joe Bidenovi, je zase vyčítaná jeho kontroverzná politická minulosť v rozpore s hnutím Black Lives Matter – tzv. zákon Crime Bill – a navyše je Biden vnímaný ako predstaviteľ starého establišmentu. Taktiež existujú podozrenia z rodinkárstva v súvislosti s jeho synom Hunterom a jeho podnikaním v Číne.

Aké rozdiely v smerovaní vnútroštátnej a zahraničnej politiky USA sa dajú očakávať pri výhre jednotlivých kandidátov?

Ak bude Trump znovuzvolený, v domácej politike sa očakáva pokračovanie v odstraňovaní regulácií trhu, snaha o sľubované zníženie daní, sprísnenie imigračnej politiky a očakávané, avšak spochybňované, ohlásenie vakcíny proti koronavírusu. V zahraničnej politike bude pravdepodobne prevažovať izolacionizmus – možné stiahnutie vojsk z Iraku a Afganistanu, pretrvávajúca kritika NATO a EÚ, ohlásenie novej obchodnej dohody s Čínou a sprísňovanie sankcií proti znepriatelenému Iránu.

Bidenovo víťazstvo by znamenalo obrat predovšetkým v boji proti koronavírusu – povinné nosenie rúšok, striktnejšie hygienické opatrenia a zmena rétoriky, zaistenie finančnej podpory pre nezamestnaných a firmy a taktiež rozšírenie Obamovej reformy zdravotníctva (Obamacare). V boji proti klimatickej zmene by obnovil ekologické regulácie trhu, ktoré odstránila Trumpova vláda. Bývalý viceprezident taktiež prisľúbil opätovné podpísanie Parížskej klimatickej dohody. NATO a aj EÚ považuje Biden za prirodzených partnerov USA a bol by zmierlivejší k Číne, tak ako tomu bolo už počas jeho kariéry viceprezidenta.

Ako sa jednotlivi kandidati stavajú v morálno-etických otázkach? (interrupcie, manželstvá homosexuálov)

V morálno-etických otázkach sú si obe strany svojimi vzájomnými protipólmi – demokrati sú liberálnou pro-choice stranou, ktorá podporuje rozhodnutie Najvyššieho súdu – ten legalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia v roku 2015. Viac ako otázka homosexuálnych manželstiev však rozdeľuje spoločnosť otázka interrupcií. Republikánska strana je konzervatívna, silne pro-life a tradične proti rozšíreniam práv sexuálnych menšín.

O tom, či Trump presadzuje konzervatívne politiky, nemajú jeho voliči pochybnosti – viac ako 90% republikánov mu dlhodobo dôveruje a sú s ním spokojní. Vymenoval troch silne konzervatívnych sudcov na Najvyšší súd počas jedného volebného obdobia (poslednú sudkyňu týždeň pred voľbami), kde je v súčasnosti stabilná prevaha konzervatívcov 6:3. Nedávno jeho vláda podpísala medzinárodnú protipotratovú deklaráciu s ďalšími 30 (prevažne autoritárskymi) štátmi.

Joe Biden sa hlási k rímskokatolíkom. To však nijako neovplyvňuje jeho postavenie v morálno-etických otázkach – v tomto sa nelíši od iných menej umiernených demokratov ako napr. od Bernie Sandersa alebo Elizabeth Warren (od nich sa líši predovšetkým v otázkach ekonomických, zdravotníctva a klimatickej krízy). Tak ako by nemal šancu v republikánskych primárkach pro-choice a pro-LGBTQI kandidát, tak by nomináciu Demokratickej strany nezískal pro-life či homofóbny kandidát. Pre voličov demokratov nie je otázka viery podstatná ako u republikánov.

Donald Trump avizoval, že v prípade prehry by nemusel odovzdať úrad. Spochybňuje už vopred výsledky napr. pre hlasy zaslané poštou. Čo by sa dialo potom?

Očakáva sa možné riešenie sčítavania hlasov a výsledku volieb súdnou cestou – napadnutie právnym tímom jednej alebo druhej strany na Najvyššom súde, kde je republikánska väčšina. Zásadné je, či sa náskok Bidena v prieskumoch pretaví aj do náskoku v predbežných výsledkoch v kľúčových štátoch počas volebnej noci. Ak bude mať náskok Trump, on a jeho tím môžu spochybňovať validitu korešpondenčných hlasov pre konšpirácie ohľadom údajných volebných podvodov. Práve voliči demokratov tento rok hlasujú prevažne poštou kvôli pandémii a notoricky známym dlhým radom pred volebnými miestnosťami. Korešpondenčné hlasy sa v mnohých swing states budú sčítavať niekoľko dní, čo môže dodatočne výrazne zmeniť pomer hlasov.

Ako ovplyvní výsledok prezidentských volieb najvyšší súd (Supreme Court) v USA? Aké má Najvyšší súd kompetencie a právomoci?

Výsledky nijako zásadne neovplyvnia Najvyšší súd, Trump vymenoval 3 konzervatívnych sudcov počas jedného volebného obdobia, čím zabetónoval na dlhé roky konzervatívnu väčšinu 6:3. Konzervatívne ladený Najvyšší súd môže byť ale veľkou prekážkou budúcej Bidenovej vlády, ak budú jej zákony a možné reformy napádané na Najvyššom súde. Hovorí sa čoraz častejšie o možnosti doplnenia ďalších sudcov na vyváženie konzervatívnej prevahy (tzv. court packing), demokrati sa o to môžu pokúsiť, ak budú mať väčšinu v Senáte, ale bol by to veľmi kontroverzný krok. V minulosti sa o to neúspešne pokúsil napr. F. D. Roosevelt.

Bude mať vplyv výhry Bidena či Trumpa na rozloženie síl v senáte a v kongrese?

Kto sa stane prezidentom, nemá vplyv na pomery v oboch komorách Kongresu – v Snemovni reprezentantov a v Senáte. 3. novembra 2020 sú ale zároveň volení všetci členovia Snemovne reprezentantov (kongresmani), kde sa očakáva zachovanie väčšiny demokratov, ako je tomu od roku 2018, a taktiež sa volí približne tretina senátorov do Senátu, kde aktuálne držia väčšinu kresiel republikáni.

Ak demokrati získajú Biely dom, väčšinu v hornej aj dolnej komore, bude pre nich omnoho jednoduchšie presadiť svoj program. Ak si republikáni ponechajú väčšinu v Senáte, čo je ten pravdepodobnejší scenár, Biden iba ťažko presadí svoj program, ale bude mať významné právo veta. A ak sa Trumpovi podarí obhájiť mandát, tak prípadná, no skôr nepravdepodobná strata republikánskej väčšiny v Senáte by viedla k súčasnej patovej situácii medzi Snemovňou reprezentantov a Senátom.

Martin Veľas a Iniciatíva pre Veci Verejné