Niekedy, keď sa rozhliadnem okolo seba, mám pocit, že my kresťania nerobíme dosť. Združujeme sa, zdieľame medzi sebou svoju vieru, ale v skutočnosti ju nehlásame. Teraz nemám na mysli priamu evanjelizáciu v podobe rozdávania letákov či oslovovania ľudí. Mám na mysli evanjelizáciu príkladom, ktorá sa mi vždy zdala byť tým najúčinnejším spôsobom privádzaním ľudí ku kresťanstvu.
Odjakživa som si predstavovala, že my by sme mali byť tí, na ktorých sa ľudia pozrú a budú vidieť niečo výnimočné. Napríklad ľudí, ktorí sa vždy snažia správať k iným prívetivo, ktorí sú vždy v škole poctiví, ktorí zvládajú popri svojich aktivitách pomáhať aj ostatným.
Neraz sa mi stalo, že keď som bola na niekoho vytrvalo milá, aj keď bol on nepríjemný, začal sa cítiť hlúpo a svoje správanie zmenil.
Na tento svet sa zvyknem pozerať trochu frustrovane – očami mladého idealistu. Každú chvíľu si uvedomím ďalšiu chybu, ktorej sa ľudstvo dopúšťa a neustále sa čudujem, prečo sa to kresťania nesnažia zastaviť. Mali by sme byť v prvých radoch nielen charít a misijných organizácií, ale aj spoločností zameraných na ekológiu, vzdelávanie a mnohé iné oblasti. Pochopiteľne, nie každý má čas a schopnosti zapojiť sa na vyššej úrovni a pracovať pre podobnú organizáciu. Ale každý z nás sa môže snažiť separovať a minimalizovať odpad, nepodporovať konzum, starať sa o svoje okolie a tak brániť ničeniu našej planéty a malými krokmi prispievať k lepšiemu a krajšiemu životu pre nás všetkých na tejto zemi.
Zdá sa mi, že sme príliš zahľadení do seba – na svoj vzťah s Bohom, na svoje spoločenstvo, na rozvíjanie svojich vzťahov, na aktivity vo farnosti… Toto všetko je dobré a veľmi potrebné, ale nemal by kresťan predsa len robiť viac? Robiť vždy nad rámec? Veď my sme soľ zeme a svetlo sveta. Ak my nebudeme svietiť, kto bude?
Toto naliehanie sa asi najviac týka nás, študentov, pretože ešte nie sme viazaní rodinami, pracovnými povinnosťami a rôznymi inými problémami. Navyše, mladí ľudia majú vždy najviac nadšenia, energie a najväčšiu túžbu meniť svet. Všetci toho máme veľa v škole, mnohí z nás pracujú, ale dobrovoľnícke aktivity sú rôzneho druhu – sú aj také, ktoré nezaberajú veľa času, napríklad jednorazová výpomoc pri organizovaní nejakej kultúrnej akcie alebo občasné postráženie detí zo sociálne slabšej rodiny. Verím, že čas, ktorý venujeme ostatným, nám nikdy nebude chýbať.
Preto vás chcem vyzvať, aby ste sa, možno aj v rámci pôstu, zapojili do dobrovoľníckych aktivít rôznych organizácií, ktoré vám ako Jakubčatá sprostredkúvame. Máme pre vás mnoho činností, ktorými môžete pomôcť ľuďom, svojej krajine i našej Zemi. Každý je v niečom dobrý a každá pomoc je vítaná.
Napíš nám email, čo by si rád robil a aké sú tvoje schopnosti a časové možnosti a my ti napíšeme, v akých organizáciách by si mohol pracovať a pošleme ti na ne kontakt.
Buď odvážny, prekroč svoj tieň a daruj sa ostatným.

Ak chceš o Misijnom tíme vedieť viac, klikni SEM

Kontakt: spolocenstvo.jakubcata@gmail.com